reklama

Najlepší gitarista na svete

Gitaroví odborníci a fanúšikovia už zviedli mnoho debát na tému najlepšieho gitaristu v histórii, pričom sa viac-menej zhodli na určitej skupine mien. Jimi Hendrix, Eric Clapton, Jeff Beck, Jimmy Page, Eddie Van Halen, Steve Howe, Steve Vai, Mark Knopfler, Robert Johnson, Eric Johnson, Joe Satriani, Robert Fripp, Ritchie Blackmore, David Gilmour... A reč bude práve o poslednom menovanom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

David "Don´t call me Dave" Gilmour nikdy nebol považovaný za typického gitarového Boha. Nebol vzývaný ako Jimi Hendrix, nestal sa fetišom ako Eric Clapton, nedostával nádejných gitaristov do depresií svojou nedostižnosťou ako Ritchie Blackmore či Eddie Van Halen. Bol totiž vždy v úzadí. Tak, ako všetci členovia Pink Floyd, i one bol pre širokú verejnosť, ale i pre niektorých "fanúšikov" anonymnou tvárou. Ale tí, ktorí v gitarovej hre preferujú melodickosť pred klišé, techniku tónu pred zložitými postupmi a spevavosť a zapamätatenosť melódie pred mometálnym ohúrením, ho považujú za najlepšieho gitaristu aký sa v 20. storočí v rockovej hudbe vyskytol.
David Jon Gilmour, CBE sa narodil 6. marca 1946 v anglickom meste Cambridge, časť Grantchester Meadows do rodiny učiteľa zoológie. V tomto univerzitnom meste vyrastal spolu so Sydom Barrettom a poznal sa i s jeho spolužiakom Rogerom Watersom. V roku 1963 začal hrať v kapele, ktorá sa nazvala Jokers Wild a v roku 1967 sa premenovala na Flowers. Medzitým sa bohatý David potuloval po francúzskych plážach, kde sa naučil jazyk a svojím výzorom očaril i slávnu Bridget Bardot.
Keď v roku 1967 Syd Barrett prestal byť schopný funkčne pôsobiť v už vtedy slávnej kapele Pink Floyd, bol ostatnými členmi (okrem Watersa i Rick Wright - key a Nick Mason - dr) požiadaný, aby sa pripojil a nahradil Barretta na poste gitaristu a speváka. Tak sa i na prelome rokov 1967 a 1968 stalo - David do kapely vstúpil už s novým žltým Fender Telecastrom.
Je nepochybné, že úspech, ktorý Pink Floyd v 70-tych rokoch dosiahli, bol podmienený minimálne tromi faktormi: jednak to bol prechod od psychadelickej hudbe, ktorá svoj zenit dosiahla v roku 1967 k art rocku, bola to kvalitná textárska a ideová práca Rogera Watersa, a boli to muzikantské schopnosti Davida, ktorý okrem hry na gitaru prispel k zvuku Pink Floyd i ssvojím typickým, zamatovým hlasom.
V súvislosti s prechodom k rockovej hudbe je ťažké hovoriť o prelomovom albume. Niektorí tvrdia, že sa tak udialo už na experimente Ummagumma (1968), niektorí za prechod považujú komerčne pomerne úspešný album Atom Heart Mother (1970) i s prvým naozaj veľkým koncertom v Hyde Parku. Najvýraznejšie sa však nový zvuk kapely prejavil na albume Meddle (1971), ktorý je považovaný za prvý z veľkých Floydovských albumov v rokoch 71 - 79 (ktoré mimochodom vychádzali vždy s ročnou prestávkou). David tu predvádza novátorskú hru hlavne na skladbách One of these days (so steel pedálom) a predovšetkým na epickej skladbe Echoes, kde sa skĺbujú typické Gilmourove tóny, ktoré vysia kdesi vo vzduchu, čakajúc jeden na druhý, spolu s funkovým jamovaním v strednej časti skladby. Inšpiratívne je vidieť mladého Davida spolu s ostatnými pri hre v amfiteátri v Pompejách (1972).
Potom, samozrejme, prišiel Dark Side of The Moon. Je zbytočné sa o ňom rozpisovať, zamerajme sa na Davidovu hru. Inšpiratívne sú predovšetkým dve skladby: Time - podľa mnohých vrcholná skladba, typicky rocková, s monštróznym sólom, ktoré kopíruje molovú slohu s d-majovým refrénom, využívajúc ozvenu a na rok 1973 netypické skreslenie; a potom je to, samozrejme, slávna Money, vystavaná na netypickom 7/4 takte s prechodom do 4/4 v gitarovom sóle a hlavne s výstupom na 24. pražec gitary. Práve kvôli tomuto tónu (na bežnom Fender Stratocaster, aký David využíval a využíva dosiahnuteľný len veľmi ťažko a rozhodne nie čisto) mu bola na objednávku postavená gitara.
Vrchol melodickosti ale Pink Floyd a David dosiahli na albume Wish You Were Here (1975). Úžasné navrstvovanie nástrojov v úvode zloženej skladby Shine on You Crazy Diamond, tónina G-mol a v nej TIE ŠTYRI TÓNY, ktoré potom stovky raz zneli štadiónmi ako akási charakteristická znelka PF. Samozrejme, akustické majstrovstvo na Wish You Were Here je neoddiskutovateľné.
Album Animals (1977) a vrchol dokonalosti hry - to je skladba Dogs, 17 minút trvajúca ukážka toho, ako možno navodiť temnú atmosféru, do nej vložiť minimálne 3 rôzne rytmy a rôznorodé gitarové sóla bez toho, aby to všetko spolu vyznelo ako patetické klišé. Dokonalosť sama.
Z The Wall (1979) je nutné spomenúť predovšetkým sólo na Comfortably Numb, ktoré túto skladbu zaradilo na piedestál rockovej hudby a taktiež jej live prevedenie na vrchole strechy s obrovským reflektorom za chrbtom.
Po odchode Watersa znova prišiel čas na melodickosť, ktorá sa prvýkrát predviedla na albume Momentary Lapse of Reason (1987), ktorý možno kvôli totálnej vymedzenosti oproti predchádzajúcim považovaž skôr za sólový počin. Nevadí, skvelá hra na Yet Another Movie, skoro heavy skreslenie na On The Turning Away či Sorrow postavili Davida do úlohy hlavnej osobnosti kapely i navonok (samozrejme, všetci zainteresovaní to vedeli už dávno predtým).
Podobne melodicky sa David predviedol i v roku 1994 na The Division Bell. Jeho vrcholnými skladbami sú Marooned, Coming Back To Life, Keep Talking a High Hopes.
David vydal i dva sólové albumy David Gilmour (1978) a About Face (1984), na ktorých si takpovediac lízal rany či uspokojoval túžbu po hudbe, ktorú chcel robiť s Pink Floyd, ale musel robiť kompromisy kvôli Rogerovi Watersovi.
Medzi vrcholné Davidove skladby z hľadiska gitarovej hry určite patria Money, Shine on You Crazy Diamond, Dogs, Hey You, Comfortably Numb, Yet Another Movie, Marooned či Coming Back To Life. Niektoré z nich predviedol i na 5 semi-akustických koncertoch v roku 2002, ktoré vyšli na DVD s názvom David Gilmour: Live.

Môžeme sa baviť o tom, že Eric Clapton je najlepším súčasným bluesovým gitaristom, čím vzbudíme nevôľu v radoch fanúšikov Garyho Moora či B.B. Kinga. Davida určite nemožno porovnávať ani s Eddiem Van Halenom, keď príde na pretras technická hra. jednoducho, svojím 40-ročným pôsobením vniesol do hry na elektrickú gitaru melodickosť, cit pre tón, timing, precíznosť na koncertoch a hlavne spevavosť skladieb. Keby tak chcel konať i naďalej.

Pink Floyd (Šimon Kollár)

Pink Floyd (Šimon Kollár)

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Druhy kolektivny blog na blog.sme.sk - o kapele, nie len od autora, ale od kohokoľvek - stačí poslať na simonkollar@gmail.com Zoznam autorových rubrík:  Pink Floyd všeobecneAlbumySúčasnosťDavid GilmourSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu